Header

61.jpg
  • Služby Božie sú ústredným zhromaždením všetkých členov
    cirkevného zboru v mene Ježiša Krista.
  • Boh sa v službách Božích prihovára svojmu ľudu v čítaných,
    alebo spievaných textoch, v kázni slova Božieho, vo sviatostiach.
  • Ľud na služábch Božích odpovedá Bohu chválou a oslavou, ďakovaním,
    vyznaním obsiahnutým v liturgii, modlitbách, hudbe, speve..
  • Zvestovaním Slova (Božieho) a prisluhovaním sviatostí – teda prostriedkami
    milosti - sa v srdciach ľudí budí viera a nový život
  • Cez počúvanie Slova Božieho a prijímanie sviatostí (krst svätý, Večera Pánova)
    príjímame ako dar od Boha posilnenie a utvrdenie našej viery.
  • Počas hodinky služieb Božích môžeme načerpať duchovný porkm
    a požehnanie pre náš život...
  • Služby Božie sa konajú v chráme Božom, ktorý zbudovali naši predkovia
    k sláve Božej a v ktorom sa vyše dvoch storočí schádzajú celé generácie.

Každý jeden z nás tvorí spoločenstvo cirkevného zboru. 
Príjmite pozvanie do nedeľného spoločenstva veriacich načerpať duchovnú silu,
pookriať pri stole Božej milosti, spoločnými modlitbami a spevmi oslavovať Hospodina.

  Hlavné služby Božie sa konajú o 9:30 v kostole v Záriečí a spravidla o 11:00 v kostole v Zbore.  

Aký je význam a obsah služieb Božích sa dočítate nižšie.

 
 

Ďalšie bohoslužobné príležitosti:

Večierne - sú to služby Božie, ktoré sa v našom zbore konajú v týždni počas adventu a pôstu v zborovej miestnosti. Tieto služby Božie nás obsahovo pripravujú na slávenie Vianoc a Veľkej noci.

Nešpory - nešporné služby Božie sú krátke popoludňajšie bohoslužby, ktoré sa konajú počas adventu a pôstu na filiálkach. Ich význam je podobný ako u večierní. Umožňujú účasť na službách Božích aj tým, ktorí sa už do kostola pre zdravotný stav nemôžu dostať. Ich súčasťou býva i možnosť pristúpiť k spovedi a Večeri Pánovej.

Večera Pánova - Spoveď s Večerou Pánovou je v našom zbore súčasťou služieb Božích spravidla prvú nedeľu v mesiaci a v niektoré sviatky. Samostatne býva vysluhovaná v obdobbí adventu a pôstu pred službami Božími v kostole v Záriečí 8:30. Večeru Pánovu je možné vysluhovať aj v domácnosti najmä pre starších.

 


 

Z čoho pozostáva obsah služieb Božích


Prečo slávime nedeľu?

Kresťania sa zhromažďujú na službách Božích v radosti a v istote, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Preto slávime nedeľu – deň vzkriesenia Ježiša Krista – ako „deň Pánov“. Ježiš Kristus prichádza do svojho zboru – podľa svojho zasľúbenia – lebo kde sa dvaja, alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18,20) – prostredníctvom svojho Slova a v sviatostí. Spoločenstvo veriacich Ho víta chválou a oslavou a prijíma Ho počúvaním Jeho Slova a účasťou na Jeho svätej Večeri. Služby Božie sú Božou službou nám, na ktorú my odpovedáme našou službou Bohu.

 

Začneme predspevom....

Poriadok služieb Božích obsahuje spravidla 4 vyložené piesne (na výročité slávnosti 5). Služby Božie začíname Predspevom. Predspev je úvodným spevom (vstupným žalmom) na začiatku služieb Božích. Pripravuje zbor na vzývanie (oslavu) Pána. „Introit“ znamená - Boh prichádza. Trojjediného Pána Boha prosíme o prítomnosť, požehnanie a oslavujeme Ho. V slávnostnej polovici cirkevného roka spievame predspev - Ó Ježiši, v bezslávnostnej polovici a cez vybrané nedele a sviatky predspev – Najsvätejší, ktorý je voľným prekladom staroslovenského introitu „Veni Sancte Spiritus“. Na popoludňajších a večerných službách Božích spievame predspev „Pomoc naša...“, ako i ďalšie predspevy

Prvá pieseň - KYRIE.

Po predspeve nasleduje prvá pieseň - Kyrie - pieseň o zmilovanie. Volaním Kyrie eleison – Pane zmiluj sa pozdravoval v staroveku ľud prichádzajúceho kráľa. Týmito istými slovami vo forme piesne voláme na Trojjediného Pána Boha, pôsobiaceho pri nás v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom, pretože u Neho hľadáme zmilovanie a odpustenie hriechov. Ak prvá pieseň nie je Kyrie, vyznávame svoje hriechy slovami čítaného konfiteora.

Úvodná liturgia: Sláva, Pozdrav, Kolekta,  

Po prvej piesni nasleduje úvodná liturgia: Sláva, Pozdrav Kolekta. Spevom „Glória in excelsis“ – „Sláva na výsostiach Pánu Bohu“ sa spája prosba o pomoc a odpustenie hriechov s vďakou za Božie milosrdenstvo. Pretože v Slove a vo sviatostiach k nám prichádza Vykupiteľ, zbor sa pridáva k chválospevu anjelov pri Kristovom narodení (Lk 2,14) Sláva na výsostiach Pánu Bohu - a na zemi pokoj ľuďom, dobrej vôle. (na výročité slávnosti sa na Slávu odpovedá celou piesňou, preto slávnostné služby Božie pozostávajú z piatich piesní). Pozdrav: Liturg zbor požehná pozdravom – „Pán Boh, buď s vami“ a sám sa nechá od zboru požehnať pozdravom „I s duchom tvojím!“ Tento pozdrav – lat. Salutacio nie je len bežným pozdravom, ale je želaním spásy, naplnenia zasľúbenia, ktoré sprostredkováva dar: prítomnosť vzkrieseného Pána, Jeho pokoj a záchranu. Tento dar môžeme vierou prijať, alebo neverou odmietnuť. Týmto pozdravom poveruje zbor liturga, aby ako hovorca predniesol pred Boha nasledujúcu modlitbu. Slovo „kolekta“ znamená zbierka. Kolekta bola pôvodne záverečným zhrnutím viacerých príhovorných modlitieb, ktoré zbor opakovane potvrdzoval zvolaním: Kyrie eleison – Pane, zmiluj sa! V reformačnom období sa kolekta stala krátkou prípravnou modlitbou pred čítaním Písma svätého, ktorá zároveň zhŕňa všetky modlitby a chvály prednesené na začiatku služieb Božích. Zbor potvrdzuje spievanú modlitbu – kolektu trojnásobným spievaným - Amen.

Epištola

Slovo epištola v gréčtine znamená list. Medzi epištoly zaraďujeme novozmluvné listy a epištoly apoštola Pavla a iných apoštolov, ako i biblické knihy Skutky apoštolov a Zjavenie Jána. Z textov epištôl poznávame svedectvá o živote, ktorý pôsobí vzkriesený Pán vo svojej cirkvi. Duch Svätý prostredníctvom slov apoštolov cirkevný zbor potešuje, napomína, usmerňuje a duchovne vzdeláva. Epištolu liturg spieva, zbor na ňu odpovedá trojnásobným spievaným Amen, ktoré je potvrdením počutých slov (amen môžeme preložiť slovami – nech sa tak stane). Epištola môže byť aj čítaná. V tomto prípade zbor na ňu odpovedá slovami: „Slovo nášho Boha zostáva naveky“. Na slávnostných službách Božích je epištola nahradená spievaným Žalmom s odpoveďou zboru: Sláva otcu, i Synu i Duchu Svätému, ako bola napočiatku, i teraz , i vždycky i naveky vekou Amne.

Druhá pieseň - GRADUÁL

Názov – Graduál - pochádza z latinského graduale – stupne. Pôvodne to bola tzv. „pieseň stupňov“(presnejšie verš vybraného žalmu), ktorý spievali veriaci medzi čítaním epištoly a evanjelia, kým diakon vystupoval po schodoch k vyvýšenému ambonu, z ktorého bolo čítané evanjelium. V súčasnosti spievame na tomto mieste vybranú pieseň z Evanjelického spevníka, ktorá úzko súvisí s témou kázne a s významom nedele, či sviatku. Obsah piesne zvyčajne poukazuje na obsah evanjelia, a preto nielen kazateľ, ale aj zbor sa podieľa na zvestovaní Božieho Slova.

Evanjelium

Slovo evanjelium znamená radostná zvesť. V novozmluvnom texte, ktorý je vybraný z jedného zo štyroch evanjelií (Matúša, Marka, Lukáša a Jána) počujeme Kristove slová a slová o Jeho spásonosných činoch. Evanjelium spieva liturg spred oltára, zhromaždenie rovnako ako pri všetkých čítaniach z Písma Svätého počas služieb Božích z úcty k nemu stojí. Po vypočutí evanjelia zbor odpovedá chválospevom: „Chvála Tebe Hospodine, haleluja!“ Podľa starej evanjelickej tradície práve evanjelium, pri ktorom počutím Kristových slov vrcholí séria čítaní z Písma Svätého, dáva každej nedeli charakteristický ráz.

Tretia pieseň - KRÉDO

Krédo znamená v gréčtine verím. Na zvesť evanjelia teda zbor odpovedá vyznaním svojej viery. Na nedeľných (slávnostných) službách Božích zásluhou Juraja Tranovského našu vieru väčšinou vyznávame v piesni, ktorá nesie označenie Krédo a ktorá je zároveň vyznaním viery aj odpoveďou na evanjelium, že sa k dobrej zvesti počutej v evanjeliu radostne priznávame a vierou si ju osvojujeme. Keď nespievame pieseň – Krédo, ale pieseň s iným obsahom, vyznávame našu vieru po čítaní evanjelia spoločným odriekaním Apoštolského vyznania viery (Viery všeobecnej kresťanskej), alebo Nicejského vyznania viery. Znenie oboch vyznaní viery nachádzame na vnútornej obálke Evanjelického spevníka a tieto nás spájajú s celou rodinou kresťanských cirkví. Apoštolské vierovyznanie nás upomína na náš krst, Nicejské vierovyznanie zvláštnym spôsobom vyznáva a oslavuje Kristovo Božstvo.

Kázeň slova Božieho

Kázeň slova Božieho je uvedená pozdravom kazateľa, či požehnaním, ktoré sa často mení na tichú modlitbu za požehnanie zvestovaného Slova (vo veršovanej podobe ju nazývame suspírium). Kázni predchádza čítanie kázaného Slova Božieho. Kázeň je osvedčovaním sily Božieho Slova v sile Ducha Svätého, ktoré volá ku viere všetkých zhromaždených v dome Božom. V kázni k nám hovorí sám Boh, keď nás varuje a potešuje, napomína a posilňuje. Dáva nám podiel na daroch milosti, ktoré Ježiš Kristus vydobyl pre celé ľudstvo svojím utrpením, smrťou a víťazným vzkriesením. Kázeň Slova Božieho je pre evanjelikov stredobodom každých Služieb Božích.

Modlitba, príhovorné modlitby, Otčenáš

Kázeň je ukončená modlitbou, ktorá môže byť viazaná na obsah kázne. Po nej spravidla nasledujú príhovorné modlitby za členov zboru, prostredníctvom ktorých zbor vyjadruje svoju radosť s radujúcimi, smútok s plačúcimi a učí sa vzájomne niesť si bremená. Séria modlitieb vrcholí v najdokonalejšej modlitbe – modlitbe Pánovej – Otče náš, ktorú nás naučil Ježiš Kristus (Mt 6, 9-13 alebo Lk 11, 2-4) a ktorá je vzorom všetkých modlitieb kresťanov. Nakoľko ide o modlitbu zboru, modlitbu Pánovu odrieka nahlas celý zbor a zakončuje ju tzv. malou glóriou (Sláva Bohu Otcu, i Synu, i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen.) V nej nachádzame pripomenutie, že celý život kresťana má byť oslavou Boha za to, čo pre nás vykonal v Ježišovi Kristovi. Apoštolské požehnanie uzatvára časť, ktorú tvorí kázeň slova Božieho, modlitby a oznamy. Názov apoštolské požehnanie prezrádza, že jeho znenie je prevzaté z listov apoštolov. Na tomto mieste používame požehnanie prevzaté z listu Filipským 4, 7, alebo z 2. listu Korintským 13,13, ktoré zbor potvrdzuje odpoveďou – amen.

Štvrtá pieseň a záverečná liturgia

Veršom vybranej piesne z Evanjelického spevníka, ktorý je bohoslužobnou knihou Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku začína záverečná časť služieb Božích. Piesne spievame na chválu a oslavu Pána cirkvi. Antifóna je krátky verš z Biblie, ktorého prvú časť spieva liturg a druhú časť zbor. (antifona – v gréčtine - hlas proti hlasu, v lat. versiculus – veršík). Antifóny spievame podľa obdobia cirkevného roka a charakteru nedele (sviatku). Pri ich speve liturg i zbor stojí. Nachádzame ich v Evanjelickom spevníku v úvodnej časti na stranách XI – XVII. V záverečnej modlitbe (kolekte) spravidla ďakujeme za zvesť počutého Slova Božieho a za požehnanie, ktoré zbor prijal na službách Božích. Zároveň prosíme o Božiu pomoc, požehnanie a silu do dní, ktoré sú pred nami. Kňaz so zdvihnutými rukami udeľuje bohoslužobnému zhromaždeniu Božie požehnanie. Robí tak slovami požehnania, ktorými Hospodin prikázal Áronovi požehnávať vyvolený Boží ľud (4 Mojžišova 6, 22-26). Na záver urobí kazateľ pravou rukou znak kríža, pretože práve prostredníctvom kríž sme prijali a denne prijímame požehnanie. V požehnaní prijímame dar pokoja, ktorého nositeľmi sa stávame a ktorý sme povolaný prinášať do celého sveta.

Podajme si ruky a s radostným srdcom slúžme svojmu Pánovi

Po zaspievaní záverečnej piesne nasleduje krátka chvíľka ticha určená pre osobnú záverečnú modlitbu. Napokon kňaz zakončí zhromaždenie výzvou k podaniu rúk.

________________________________________________
Spracovné podľa: Jurík, Milan: Nedeľné (sviatočné) služby Božie.
In: Evanjelický posol spod Tatier, roč. 95, č. 29 - 39, (2005), s.11
 

Tranoscius

 

Tranovského kancionál, ľudovo zvaný Tranoscius, bol po celé generácie duchovným pokrmom evanjelikov púchovskej doliny. Popri Písme svätom bol neoddeliteľnou súčasťou ich života najmä v čase protireformácie, kedy zvesť Božieho slova bola odkázaná na rodinné pobožnosti. Tranoscius používala evanjelická cirkev na Slovensku do roku 1993, kedy ho nahradil nový evanjelický spevník. I napriek prechodu na nový spevník, zostali piesne a nápevy z Tranosia vkorenené v srdciach ľudí. Aj preto Tranoscius v našom zbore neupadol do zabudnutia a stále je aktívne využívaný. Z Tranoscia sa v Záriečí spieva na spievaní pred pohrebom zosnulého. Rovnako sa  z Tranosia spieva aj na rôznych príležitostiach a spomienkach (napr. Pamiatka zosnulých). Piesňami z Tranoscia obohacujeme i poriadok služieb Božích - najmä tými, ktoré neprešli do Evanjelického spevníka. A napokon piesne z Tranoscia interpretujú spevácke zbory ako i miestne folklórne skupiny.

Interpretácia piesní z Tranovského kancionála v zárieckom kostole bola vždy jedinečná. Piesne sa spievali so sprievodom organa v ťahavých trojhlasoch. V preplnenom kostole sa vďaka pomalému spevu piesní, ktoré neraz mali viac ako 10 veršov, ľudia utvrdzovali v prirodzenej schopnosti tvorby druhého a tretieho hlasu. Túto mimoriadnu prirodzenú schopnosť podporovali kantori - učitelia, ktorí s rozvojom duchovného spevu rozvíjali spev folklórny. Podpora viac hlasného spevu si vyžadovala a vyžaduje organový sprievod, ktorý rešpektuje prirodzenú - ľudovú harmonizáciu. Tú dodržujeme v organovej hre a speve dodnes. 

Tranovského kancionál je dielom evanjelického farára Juraja Tranovského (1592-1637). Od jeho prvého vydania v roku 1636 vyšlo na slovensku okolo 100 vydaní. Chorály z Tranoscia sprevádzali slovenských evanjelikov celé stáročia.

CITHARA SANCTORUM - PÍSNĚ DUCHOVNÍ

Staré i nové, kterýchž církev křesťanská při výročních slavnostech a památkách, 
jakož i ve všelikých potřebách svých obecných i obzvlášních 
s mnohým prospěchem užíva; k obecnému církve Boží vzdělání někdy shromáždené 
a vydané od kněze Jiříka Tranovského, služebníka Páně při církvi svato-mikulášské v Liptově.

Ukážky zo zárieckého kostola

Nastal nám čas preradostný

Ach zustaň svou milostí

Máme se všickni v teno čas radovat

 

Joomla templates by a4joomla